•Test pneumatík E07 na Ďalekom východe
•Test pneumatík E07 v Afrike
O mne Cesty Testy pneumatík Aktuality Diskusia Filmový dokument z cesty
2003 Turecko
Spolupútnici
Trasa cesty
• Slovom
Krajina okolo nás
Čo treba vidieť
Ľudia
Po cestách necestách
 

V krajine polmesiaca

Turecko, exotická krajina rozprestierajúca sa na dvoch kontinentoch, v Európe a Ázii,
je horúcim lákadlom dobrodružnej výpravy.

Po niekoľko týždňovom plánovaní a neodkladných prípravách nastal ten správny deň a vydávame sa prvú 850km dlhú etapu. Maďarskom prechádzame spôsobom, že keď sa nemusí nedáva sa dolu zo stupačky ani noha, je čoskoro za nami a onedlho v Nadlacku zahajujeme spanilú jazdu Rumunskom. Na posledných rumunských kilometroch nás doprevádza Dunaj a krajina okolo neho nadobúda nový nádych. V Drobete Turnu Severin prechádzame okolo dobre známej priehrady z čias školských lavíc, Železných vrát a prichádza čas poobhliadnuť sa po nejakom vhodnom nocľahu. Ráno riešime prvý problém. Milanov nosič kufrov odmietol nosiť kartón piva. Máme však sťastie a zlomený nosič nám zavaria v dielni vedľa cesty.

Po príjazde do Calafatu štyri hodiny hnijeme na colnici, kde čakáme na prievoz cez Dunaj do bulharského Vidinu. Po preplavení sa na druhú stranu a absolvovaní colnej kontroly smerujeme do hlavného mesta Sofie.


Zlú kvalitu asfaltu kompenzuje pekná príroda. V letnej horúčave dorážame do rušnej metropoly,
z ktorej nie a nie nájsť cestu von. Konečne sme vyšli z mesta a diaľnicou postupujeme k hraniciam s Tureckom. Noc nás zastihla niekoľko kilometrov pred nimi, tak schádzame z cesty a za tmy hľadáme vhodné miesto na prenocovanie. Ráno sa prebúdzame na rinčanie zvoncov uprostred stáda pasúcich sa oviec.

Pred bránou orientu.

Balíme veci a po niekoľkých kilometroch prichádzame na hranice s obrovskou colnicou a s množstvom odbavujúcich pruhov, v pozadí s mešitou s dvomi minaretmi. V Edirne vymieňame peniaze a smerujeme na juh. Cesta prebieha v pohode až pokiaľ nás nezastaví uvítací výbor v rovnošate. S radosťou zastavujeme v domnení, že prehodíme niekoľko slov, zopár úsmevov a pokračujeme. Ale radosť netrvá dlho, policajt tvrdí, že sme prekročili rýchlosť. Dovolených 78!!! sme prekročili o 20km/h. Neviem, kde berie takú cifru, ale nepomáha žiadne vysvetlovanie ani úplatky. Na svetlo božie prichádza mastná odmena v podobe osemdesiatich euro. Vyskakujeme do sediel a s nohou na brzde sa snažím dodržať 78... Vchádzame na poloostrov Gallipoli, známeho to dejiska tvrdých bojov z 1. svetovej vojny. Pokojná hladina Marmarského mora je nám príjemným osviežením v horúcom letnom dni. Putujeme tyrkysovým pobrežím Dardanelskej úžiny a v Eceabate sa trajektom preplavujeme na ázijský kontinent.

Na lodi prehodíme zopár slov s turkom z lepšej rodiny, ktorý si so svojim Banditom užíva dni voľna. Po vylodení v Cannakale naša cesta vedie k troskám legendárnej Tróje.

Pobrežie Egejského mora.

Trója dýcha tajomnou atmosférou a dáva nám tušiť čo sa tu kedysi odohralo. Vo veľkom počte rujín tu možno zazrieť pozostatky mestských hradieb, divadla či repliku povestného trójskeho koňa.

Cesta kľukatejúca sa pobrežím ponúka prekrásne výhľady na belasú morskú hladinu. Nocujeme v tichej zátoke a ráno ticho vymieňame za ruch tretieho najväčšieho mesta v krajine Izmiru. Pri prejazde tureckých miest v prvom rade musí fungovať klaxón. V týchto končinách všeobecne platí, že sa trúbi vždy a všade a vo všetkých situaciách, takže v prvom momente neviem, či ma zdravia, alebo zostreľujú z cesty. Diaľnicou sa dostávame k Selčuku, odkiaľ mierime k antickému mestu Efez.

Aj keď je prevažná časť mesta v troskách, stále tu zostalo veľa ulíc a budov, ktoré mu dodávajú pôvodný obraz. Najväčšou dominantou Efezu je nesporne knihovna Celzus a divadlo s 25000 miestami vytesaných do skaly.

Milovníci antiky si na celom pobreží Egejského mora prídu na svoje. Opúšťame pobrežie a úrodnou nížinou popri rieke Menberes smerujeme do vnútrozemia. Cestu lemujú plantáže a sady s dozrievajúcim ovocím, ktoré láka zoskočiť zo sedla a občerstviť sa jeho sladkou dužinou. Zaujímavý je systém závlah, pozostávajúcich z nekonečne dlhých kamenných kanálov, z ktorých je voda privádzaná do riadkov, priamo medzi pestované plodiny. V diaľke na horizonte sa čosi belie, čo odpútáva našu pozornosť. Pamukalle, travertínový kopec neustále obmývaný termálnymi prameňmi, ktorých minerály vytvárajú jazierka s oslnivo kryštáľovou vodou.

Po príjemnom čvachtaní v jazierkach, si prenajímame izbu v penzióne s bazénom a vodou priamo z prameňou. Ráno prechádzame mestom Denizli, z ktorého stúpame do hôr. Cestou sa naskytujú nádherné výhľady na okolité hory a meniacu sa krajinu.

Na pobreží Stredozemného mora

Blížime sa k pobrežiu Stredozemného mora a asi 30km od Antalye odbočujeme do národného parku, kde vysoko v horách navštevujeme 3000 rokov staré mesto Termessos. Toto miesto nie je veľmi navštevované turistami, tak sa pri potulkách po jeho ruinách, ktoré sú roztrúsené v hustom poraste cítime ako jeho objavitelia.

Z Antalye smerujeme pobrežím 80km na juh, kde navštevujeme tajomné večné plamene zvané Chimaera. Horenie, ktoré je spôsobené metánom unikajúcim spod zemského povrchu, vytvára večer pozoruhodnú atmosféru.

Nocujeme v kempe priamo na pláži, kde stretávame Josupa majiteľa požičovne motoriek Moto Kaya v Kemeri, ktorý nás na druhý deň pozýva k sebe na návštevu. Trávime u neho celý deň a dozvedáme sa, že je organizátorom enduro-túr vpohorí Kačkar.

Vraciame sa pobrežím späť smerom na Antályu. Slnko hreje, voda láka a prišiel čas okúsiť pláže tureckej riviery. Nemám rád preplnené pláže, kde ľudia ležia hlava na hlave, tak vyberám miesto na jednom z útesov popri ceste. Po príjemnom zvlažení a zistení, že nás okradli, nám bolo ešte viacej horúco ako pred tým. Mne chýbali nohavice, Milanovi plecniak a nové tenisky.


Za mestom Manavgat odbočujeme do vnútrozemia a stúpame do hôr. Tábor budujeme pri ohníčku na streche opustenej vojenskej pozorovateľne vysoko v horách. Ráno sa prebúdzame za nádherného východu slnka s výhľadom na celú okolitú krajinu.

Úzkou horskou cestou plnou serpentín, s nohami na padacích rámoch a so svorkou zúriacich ovčiarských psov za chrbtom, upaľujeme ozlomkrky na hlavnú.




Blížime sa ku Beysehírskemu jazeru s neskutočne modrou hladinou v ostrom kontraste s bilelymi vrcholkami 3000m vysokých hôr. Prichádzame do srdca Anatólie. Po rozpálenom asfalte nekonečnou rovinou jazera Tuz smerujeme do Cappadokie. Zaspávam za riadidlami a tak vzáujme dlhšieho zotrvania na tomto svete radšej zastavujeme pri jednej zo studní, kde v príjemnom tieni osamelého stromu hodinku driememe.

Vtajomnej Cappadokii

Príjazd do Cappadokie je pre nás veľkou úľavou. Erózia pôsobiaca tisícročia sformovala z tejto vulkanickej oblasti krajinu neuveriteľných tvarov. V mäkkej sopečnej skale bizarných tvarov našli útočisko prví kresťania, ktorí v nej budovali rozsiahle podzemné komplexy príbytkov a chrámov.

V dedinke Selime narážame na mladých turkov, ktorí nás za malú úplatu sprevádzajú po podzemných chodbách. Večer trávime v tunajšej krčme, kde okrem čaju a spoločenských hier nič iné nedostať. Načierame do našich skrytých rezerv a ohnivým mokom zdomova, pálime hrdlá našich moslimských sprievodcov.

Všehomúci Alah sa musel veru veľmi hnevať, keď v širokých radoch pri rannej modlidbe chýbali naši priatelia. V nasledujúci deň navštevujeme podzemné chrámy byzantských mníchov v prekrásnom kaňone Ihlara.

Ďalšou našou zastávkou je najväčšie nálezisko podzemných miest Göreme. Tu je krajina celá tvorená skalnými formáciami zo sopečnej horniny.

Smerujeme ďalej na východ, prechádzame mestom Kayseri, ktoré sa rozprestiera pod snehom pokrytým vyhasnutým vulkánom Mt.Erciyes (2215m).

Divokým Kurdistanom

Prekračujeme hranice východného Turecka a je zaujímavé pozorovať ako sa krajina s pribúdajúcimi kilometrami mení. V Malatyi sa krajina opäť dvíha. Uprostred marhuľových sadov sa pred nami zjaví moderné mesto, ktoré sa až na tradičný turecký kolorit od európskeho mesta takmer nelíši.

Naša cesta tentoraz vedie na horu Nemrut Dagi v pohorí Antitaurus,v juhovýchodnej Anatólii. Na vrchole tejto 2200m vysokej hory sa nachádza jedna z najúžastnejších pamiatok v Turecku, hrobka kráľa Antiocha so svojími dva metre vysokými kamennými hlavami bohov.

Cesta na vrchol je neopakovateľná, pričom veziem kurda do osady nachádzajúcej sa na úpätí hory. Z vrcholu sa naskytá úžasný výhľad na okolitú krajinu a belasé kontúry bájneho Eufratu.





Dosiahli sme najvýchodnejší bod výpravy, tak obraciame naše kone. Ráno smerujeme na obhliadku mamutej vodnej elektrárne postavenej na Eufrate nesúcej meno otca vlasti Atatürka.



Priehrada vytvára obrovské jazero a tak sa pri ceste späť ovlažujeme v jej vodách. Smerujeme na sever a vmeste Sivas sa stáčame na západ. Po jednej zdivokých nocí sa prebúdzam obsypaný vyrážkami, ktorých sa zbavujem až po dvojmesačnej kúre pólkilovým balením masti mojej kožnej lekárky. Cesta do Ankary je jednotvárna a bez väčších problémov prechádzame hlavným mestom. Pokračujeme k Čiernomorskému pobrežiu, kde si v jednom z letovísk užívame posledné bezstarostné dni v tejto krajine. Nasledujúci deň prechádzame Istanbulom a mostom ponad Bosporský prieliv vchádzame do Európy. Náš trojtýždňový výlet sa pomaly blíži ku koncu a tak hurá domov.




Top