Cesta kostí

Po neodkladných prípravach nadišiel  ten správny deň a kolesá našich strojov  sa roztočili v ústrety novému dobrodružstvu. Naprieč nekonečným  Ruskom  sa  naša dvojčlenná  výprava po 12 500 km dostala ku brehom Ochotského mora. Tu končí Kolymská trasa známa pod názvom Cesta kostí, ktorá je spojnicou medzi mestami Jakutsk a Magadan. S jej výstavbou sa začalo počas Stalinovej vlády v 30-tych rokoch minulého storočia (1932) a jej úlohou bolo zjednodušiť prevoz nerastných surovín. Na jej výstavbe v neľudských a v nehostinných podmienkach tajgy  pracovali výhradne väzni z pracovných táborov-gulagov. Pri jej budovaní zomierali tisíce ľudí od hladu, zimy a vysilenia. Ich mŕtve telá zahrabávali priamo do násypu, z čoho pochádza i jej pomenovanie. Cesta vedie krásnou ale drsnou prírodou, kde pôda počas krátkeho leta rozmŕza len na niekoľko desiatok centimetrov. Človek je neustále napádaný mrakmi dotieravých komárov a iným krvilačným hmyzom, pred ktorým niet úniku. Okrem iného tu kdekoľvek narazíte na medveďa či inú divú zver, charakteristickú pre tunajšiu prírodu. Oblasť je počas zimy extrémne chladná. V meste Ojmjakon, ktorým cesta prechádza, bol nameraný teplotný extrém na severnej pologuly ( -71,2°C) a toto miesto bolo pomenované ako pól chladu. Samotná cesta nie je cestou akú poznáme z našich podmienok. Je to urovnaný kamenistý, piesočnatý či hlinený násyp lepšej či horšej kvality bez asfaltu, ktorého zjazdnosť závisí od aktuálnych poveternostných podmienok. Počas dažďa sa jej povrch premieňa na šmykľavú rozbahnenú hmotu, inokedy na tvrdý prašný násyp, kde nevidieť na tri kroky pred seba. Dĺžka Cesty kostí je okolo 2000 km  a rozdeľuje sa na dva úseky. Jeden je zjazdný počas celého roka, druhý sa v súčasnosti nepoužíva a je už pár desiatok rokov neudržiavaný. Na mnohých miestach chýba násyp,  inde sú zase obrovské nepriechodné kaluže, nad riekami sú strhnuté mosty a je treba sa brodiť. Nám sa podarilo zdolať obidva úseky i Tenkinskú trasu a tým sme sa ako prví Slováci zaradili medzi dobrodruhov na motorkách čo cestu pokorili. Ale v Magadane naša výprava nekončí. Čakala nás i cesta späť. I tú sa nám za pomoci energie šírenej tými, ktorým sme sem tam prišli na myseľ podarilo zdolať a po 25 000 km strávených na cestách sme sa vrátili živí a zdraví domov.