Amigos bienvenidos a México !

MEXIKO je krajinou vysokých hôr, tropických pralesov, piesočných pláží a predovšetkým krajinou, ktorej územie bolo stáročia domovom pôvodných obyvateľov Ameriky, ktorí tu zanechali bohaté kultúrne dedičstvo.
Mexico City
Po dvanástich hodinách letu pristáva náš Boeing na letisku Aeropuerto Internacional Benito Juárez v Mexico City. Po odbavení vstupných  formalít sme konečne na čerstvom vzduchu a po Erichovej vytúženej cigarete berieme taxík. Ten nás po uliciach zaplnených raňajším zhonom odváža do hotela v centre mesta. Hoci riadne unavení, oddychovať sa nám nechce. Batožinu odložíme na recepcii a vyrážame na potulky mestom. Mexico City je metropola plná života. So svojimi 22 miliónmi obyvateľov, ktorých počet neustále pribúda, sa radí medzi najĺudnatejšie mestá sveta. Leží vo výške 2000 metrov nad morom. Po pár minutách chôdze prichádzame na miestne Zócale, námestie Plaza de la Constitucio. Námestie má štvorcový pôdorys a s dĺžkou strany 240m sa radí medzi najväčšie na svete. Jeho hlavnou dominantou je katedrála Metropolitana zo 16. storočia, ktorá je najstaršou katedrálou v Latinskej Amerike. Hneď vedľa sa nachádzajú ruiny aztéckeho Tenochtitlanu, na ktorého troskách založili Španieli terajšie mesto. Na rohu ulice kupujeme Tacos - tortilu plnenú mäsom, kávu a plnými dúškami si vychutnávame tunajší život a atmosféru. Na večer máme dohodnuté stretnutie spojené s prenájmom motoriek. Po ňom odchádzame do ulíc za nočným životom. Ulice sú plné ľudí. Konajú sa oslavy dňa Dia de los Muertos (Deň smrti), kedy sa duše mŕtvych vracajú späť do zeme. Halloween na mexický spôsob. Na druhy deň ráno nás už v jednej z garáží  čakajú naše stroje.  Nasleduje obhliadka technického stavu a ako už býva v týchto prípadoch zvykom, neplatí nič, čo bolo vopred dohodnuté. Táto má zodraté pneumatiky, tamtá má zase brzdové platničky s hrúbkou tvrdého papiera, tam je zase vyťahaná reťaz ako guma na trenkách. Na každú prasklinu či škrabanec treba upozorniť a poškodenia riadne zdokumentovať. Nič netreba nechať náhode, predíde sa tak zbytočným naťahovačkám pri ich vrátení. Berieme dve BMW 800-ky, jednu 650-ku a jeden V-Strom 650. Upevníme batožinu, vyhúpneme do sediel a môžeme vyraziť.

Premávka a strojový park
V Mexiku sa jazdí vpravo. Mnoho ľudí sa premiestňuje vlastným autom, čomu zodpovedá hustota premávky najmä v špičkách. Ráno idú všetci do mesta a večer zase naspäť a tomuto je prispôsobená aj cestná sieť. Mexický autopark je rôznorodý.  Keď začneme pri tých najmenších, tak sú v prevahe Kórejci. Z európskych áut má najväčšie zastúpenie Volkswagen. Za povšimnutie stojí, že u nás notoricky známe modely tu jazdia  pod inou značkou. Napríklad Renault Thalia má značku Nissan. Druhú stranu autoparku tvorí široká paleta klasických amerických áut, ktoré dopĺňajú značky japonských výrobcov. Motorky tu takmer nevidieť. Osobitnou kapitolou sú tunajšie betónové retardéry tzv. “tope”, na ktorých nespomaliť sa naozaj nevypláca. Inak hrozí, že na nich zostane ležať náprava. Rozmiestnené sú všade, šťastie, že vynechali diaľnice.

Záhadný Teotihuacan
Po šesdesiatich kilometroch z Mexico City dorazíme do archeologického parku Teotihuacan. Vládne horúce počasie a prechádzka v motorkárskom oblečení by bola istou samovraždou. Odstrojíme telá a výstroj odložíme u pokladníka. Mesto láka svojim záhadným vznikom, ktorý doposiaľ nikto neobjasnil. Pôvod tohto miesta je spojený s civilizáciou, ktorá je omnoho staršia ako civilizácia Aztékov. V roku 500 n.l. bol Teotihuacán najväčším mestom v Strednej Amerike. Hneď pri vstupe do rozľahlého areálu upútajú našu pozornosť dve obrovské pyramídy. Pyramída Slnka a Mesiaca ponúka nádherný výhľad na široké okolie. Jedna z teórií vraví, že tunajšia Ulica mŕtvych bola vraj pristávacou dráhou pre mimozemšťanov. Túlame sa tu celé predpolunie a po nutnom občerstvení v príjemnom tieni stromov vyskakujeme opäť na tátoše. Monotónnu cestu vedúcu prevažne industriálnymi predmestiami Mexico City konečne prestriedali okresky s kvalitným asfaltom. Okolo sa rozprestiera hornatá krajina, ktorej mexický kolorit dotváraju všade prítomné obrovské kaktusy. S pribúdajúcimi kilometrami pribúdajú aj problémy s motorkou. Šestopäťdesiatka začína strečkovať a hocikedy si za jazdy zhasne. Po zastavení a po niekoľkých minutách presviedčania zase naskočí. Toto sa opakuje v päťdesiatkilometrových intervaloch. Uháňame krajinou a stále upriamujeme pozornosť na pravú stranu, kde sa sem tam v oblakoch objaví obrovská silueta sopky Popocatepetl (5426 m n. m.).

Puebla-Cholula
Prichádzame do Puebly, do hlavného mesta rovnomenného štátu a celkovo štvrtého najväčšieho mesta Mexika. Ubytujeme sa v slušnom moteli a v ňom prichádzame na dôležité zistenie. Označenie Motel je vlastne hodinový hotel. Štyria chlapi na motorkach, nocľah do rána a jazyková bariéra, zjavne vyrazila obsluhe dych. Objednala nám taxík, ktorý nás šikuje priamo do najväčšieho bordelu v meste. No, ale našim pôvodným plánom bolo ísť sa niekde najesť. Úradným jazykom v Mexiku je španielčina a so znalosťou iných si tu nikto ťažkú hlavu nerobí.
V blízkosti Puebly leží malebné mestečko Cholula, kde sa priamo v jeho centre týči pyramída. Na jej vrchole stojí španielsky koloniálny kostol. Túlame sa malebným mestečkom, pestrofarebné uličky sú zaplnené ľudmi, obchodíkmi s keramikou, textíliami a suvenírmi pre turistov. Nám padli do očí a následne do úst smažené kobylky. Boli rôznych chutí a chutia vynikajúco ako čipsy. Z Choluly vyrážame smer Oaxaca.

Oaxaca - Monte Alban
Podvečer už klopeme na jej brány. V blízkosti centra nachádzame hostel a po krátkom odpočinku vyrazíme spoznávať jeho krásy. História tu dýcha na každom kroku, mesto vyniká svojou zachovalou koloniálnou architektúrou. V uliciach vládne čulý ruch. Ľudia sa prechádzajú, posedávajú na terasách reštaurácií, zo všetkých strán sa šíri hudba. I my zakotvíme na jednej z terás a púšťame sa do degustácie miestneho drinku Mezcal. Liehoviny, ktorá sa vyrába destiláciou šťavy z rôznych druhov agáve. Na druhý deň už úzkymi serpentínami vystúpame na horu Monte Alban. Na jej vrchole sa nachádza horské mesto Zapotékov. Ide o najslávnejšiu predkolumbovskú pamiatku v Latinskej Amerike. Vtedajší obyvatelia postavili nedobytnú pevnosť terás a pyramíd na ťažko prístupnej hore. Z vrchu sa naskytá úžasný výhľad na rozľahlú Oaxaku a okolitú hornatú krajinu. Schádzame dolu a opúšťame mesto. Prechádzame fádnou nezaujímavou krajinou až pokiaľ sa nám na horizonte čoraz zreteľnejšie nezobrazí silueta hôr. Krajina sa pozvoľne dvíha a my stúpame hore. Cesta sa kľukatí, pravé zákruty striedajú ľavé. Prišiel rad i pre hrany pneumatík a prebudenie ducha športovej jazdy. Na okolitých strmých zrázoch sa ako prilepené vynímajú políčka s kukuricou. Padá hmla a my sa čoraz hlbšie ponárame do hustej bielej tmy. Zostupujeme z pásma ihličnatých lesov a hmla sa mení na intenzívny dážď. Pre našu pohodlnosť zastaviť a natiahnuť si nepremoky, premokneme až do poslednej nitky. Jazdy už máme plné zuby a najradšej by sme sa už niekam zložili. Ale kam? Všade navôkol sú len strmé hory. Sem-tam narazíme na drevené chatrče, v ktorých majú ich vlastníci miesto sotva pre seba. Nikto nás nemá kde skryť a prenocovať. Nezostáva nám nič iné ako v tomto psom počasí v jazde pokračovať. Cesta sa kľukatí čím ďalej tým viac a v tme pre zlú viditeľnosť a únavu sa neustále striedame na čele kolóny. V tom prekročíme akúsi pomyselnú bariéru, otepĺuje sa a dážď ustúpil. Cez hustý porast pralesa, niekde zdola hlboko v doline prenikajú svetlá. Konečne sme sa dočkali. Mokrí a unavení prichádzame do mestečka Candelaria, kde sa nám podarí zohnať i ubytovanie.

Candelaria-pobrežie Tichého oceánu
Prebúdzame sa do teplého slnečného rána. Po raňajkách v miestom bufete vyrážame. Ale ešte predtým ako opustíme Candelariu musíme natankovať. Stojíme na benzínke, na ktorej vyrabovaných a nefunkčných stojanoch nás sotva obslúžia. Ale kde sa vzal, tu sa vzal, zjavil sa chlap, ktorý využil príležitosť a otvoril si tu vlastný petrolejársky biznis. Natankujeme z bandasiek a môžeme vyraziť. V Mexiku je sieť predaja pohonných hmôt v rukách štátu a preto v celej krajine sa dá natankovať len u jedinej značky Pemex. Po kľukatejúcej sa ceste v príjemnej tôni tropického lesa prichádzame na pobrežie Tichého oceánu. Odbočíme z hlavnej a úzkymi nespevnenými cestami brázdime pobrežím. Brodíme riečky, pretíname osady farmárov a užívame si jazdu v teréne. Cesta sa mení na chodník, ktorý konči strminou. Po jej riskantom zjazde všetci svorne uviazneme v hlbokom piesku na pláži. Po tristo metroch potu a driny máme znovu pod kolesami pevnú zem. V hoteloch na pobreží je prázdno, práve prebiehajú prípravné práce na sezónu a tak nie je problém ubytovať sa. Volíme deň voľna a oddychu s kúpaním a váľaním sa na pláži.
Navigácia nás navádza na platenú cestu a po niekoľkých desiatkach kilometrov na mojom V-Strome dochádza benzín. Zásadný problém ako získať šťavu z ostatných motoriek, vyrieši nožík a dostatočne dlhá prepadová hadička z bavorskej šestopedesiatky.Veľká vďaka nemeckému súdruhovi, ktorý neracionalizoval uvedený diel a pretiahol ho cez celú motorku. Dostávame sa do najveternejšej oblasti Mexika. Krajina je posiata stovkami veterných elektrární a z priamej jazdy je zrazu jazda v šesťdesiatstupňovom náklone. Miestami sú nárazy vetra tak intenzívne, že máme čo robiť s udržaním sa na ceste. Okamžite spozornieme a znížime rýchlosť. Veterný park u našich južných susedov kúsok za hranicami je iba zlomkom toho, čo je postavené tu.

Chiapas
Prekračujeme hranice najkrajšieho štátu Mexica, známeho Zapatovou armádou za práva chudobných, ozbrojenými prepadmi ale hlavne bohato nevštevovaného turistami pre svoje prírodné krásy a pamiatky. Vchádzame do hornatej krajiny zaodetej do sýteho zeleného šatu. Jazdu v nádhernom prostredí nám prerušujú retardéry alebo občasné komické prepady detských partizánov, ktorí nám pod zámienkou získať peniaze alebo niečo predať prehradia cestu špagátom.

Tuxtla -Kaňon Del Sumidero
Po prológu do neskorých nočných hodín prichádzame do Tuxtly, ktorá je hlavným mestom federálneho štátu. Jej stredom preteká rieka Rio Grijalva, ktorá v neďalekých horách vyryla hlboký kaňon. Ráno vyrazíme na jeho prehliadku člnom. Strmé, do šeda sfarbené steny sa týčia do výšky 1100 metrov. Počas plavby pozorujeme život rôznych druhov vtákov, slniacich sa krokodílov a plnými ďuškami si užívame toto nádherné dielo prírody. Popoludní opäť vysadáme do sediel a pokračujeme. Namierené máme do hôr, do mestečka San Cristobal de las Casas.

San Cristobal de las Casas
Leží vo výške 2100 metrov nad morom a toto prevýšenie je badať aj na pocitovej teplote. Cesta stúpa nahor a zo slnečnej Tuxtly sa dostávame do hmly zastretých chladných hôr. Mestečko San Cristobal svojou zachovalou architektúrou a harmonickou skladbou patrí medzi najkrajšie v Mexiku. Hneď na prvý pohľad očarí svojou farebnosťou a harmóniou. Indiáni odetí do pestrých odevov ponúkajú svoje výrobky. Farebné uličky s kaviarničkami mu dodávajú neopakovateľné čaro. Opúštame Cristobal a po ceste vinúcej sa píniovými lesmi klesáme do nižších nadmorských výšok. Zotmelo sa a vchádzame do mesta Comitan de Dominguez, kde aj prenocujeme. Po generálnej očiste vyrazíme do ulíc. Námestie je zaplnené ľuďmi a v jeho strede hrá živá kapela. Ľudia tancujú v rytme Samby a všetko navôkol je nasiaknuté latinskoamerickým temperamentom.

Vodopád EL Chiflon
Úzka kľukatá cesta neustále stúpa a znovu klesá. Privádza nás do prírodného parku vodopádu El Chiflon. Zosadáme z motoriek a vyrazíme na pešiu turistiku. Vykračujeme po kamenných turistických chodníkoch pozdĺž toku rieky. Stúpame hore do kopca a zrazu v pralese pred nami sa vynorí z veľkej výšky padajúca obrovská riava burácajúcej vody. Tá sa v mohutnom prude rúti zo skaly a delí na niekoľko kaskád. Aj keď neprší, tak v okolí vodopádu z rozstrekujúcej sa vody prší počas celého roka ako za letného dažďa.

Vodopády Aqua Azul a Misol-Ha  
Brázdime vidiekom a po sto kilometroch odbočíme do dediny Tumbala k sústave vodopádov Agua Azul. Cesta prechádza nepriepustným pralesom, ktorého rastlinstvo žiari všetkými odtieňmi farieb. Asi hodinku jazdy od Aqua Azul je v pralese ukrytý ďalší vodopád Misol-Ha, ktorého voda padá z 35 metrovej výšky. Cestou stojíme kvôli defektu a pri jeho oprave z útrob plášťa vyťahujeme desať centimetrov dlhú skrutku.

Palenque
Podvečer prichádzame do Palenque. Po ubytovaní sa v chatke, zabehneme do mesta nakúpiť niečo pod zub. Ráno sa prebudíme do sparného a daždivého dňa. Však čo môžme očakávať, keď sme priamo v tropickom dažďovom pralese. Lokalita archeologického parku je zapísaná v zozname UNESCO. Nachádzajú sa tu dochované chrámy, svätyne a pyramídy Mayskej civilizácie. Prvé známky osídlenia tohoto miesta sú už 100 rokov pred Kristom, ale najväčší rozmach zaznamenali za kráľa Pacala v 7. storočí n.l.

Tabasco-Villahermosa
Do Villahermosy, hlavného mesta štátu Tabasco nám zostáva 150 km. Celou cestou nás sprevádza intenzívny dážď. Na večer máme dohodnuté vrátenie motoriek a vyriešiť ako pokračovať ďalej. Ešte v ten istý deň sa nám podarí zarezervovať nočný autobus do Cancunu. Ráno sa počasie umúdri a vykukne slniečko. Celé predpoludnie sušíme a triedime veci na streche hotela. Tie nepotrebné putujú kvôli redukcii batožiny do koša. Popoludní sa túlame mestom, posedávame v mestskom parku a v rieke pozorujeme voľne žijúcich krokodílov. V noci už spíme v pohodlnom buse a smerujeme na Yucatan.

Yucatan – Cancun
Ráno sa už prebúdzame v slnečnom Cancune. Berieme taxík, ktorý nás odváža na letisko, kde si v jednej z požičovní prenajmeme auto. Vyrazíme na juh, kde sa nachádzajú vychýrené plážové strediská s jemným bielym pieskom. Užívame si trochu aktivít tradičných dovoleniek, zahojíme na rukách otlaky z riadidiel a predovšetkým preliečime naše zaparené “rite“ v slanej morskej vode. Po troch dňoch lenošenia sa vraciame do Cancunu, kde naše putovanie končí a odkiaľ odlietame.
Čo dodať na záver? Prebrázdili sme šesť štátov Mexika, najazdili cez 2500 km a všade vládla pohoda, pokoj a usmiate tváre Mexičanov.